Po zranení prvej nahrávačky Bruny v zápase v Pezinku a následných vyšetrení, ktoré ukázali v akom rozsahu má poškodený lýtkový sval pribudlo našim trénerom zopár vrások na tvári. Nielen kvôli zraneniu hráčky a všetkej tej práci a starostlivosti k rýchlemu návratu, ale aj z komplexného pohľadu na výkon družstva.
V hre zostala druhá nahrávačka Ella (bývalá juniorská reprezentantka) a aj keď tréneri majú v nej plnú dôveru, je vhodné mať pre každý prípad v zálohe ďalšie šikovné ruky.
A keďže sa blížil koniec prestupového obdobia, tak tréneri vsadili na skúsenosti a známu tvár.
A tak do nášho klubu po siedmych rokoch zavítala, hoci len na hosťovanie, nahrávačka Andrea Hnátová Snopková.

Andrea Hnátová Snopková, narodená 29.05.1987 v Starej Ľubovni
Vydatá za basketbalistu Dušana Snopka, mamička dvoch detičiek Samuel (2013 – tú sezónu som dohrala už tehotná 😀 ) a Saša (2018).

Volejbalová kariéra:
materský klub VK Stará Ľubovňa
VK Dolný Kubín 2002/2003
VK Slávia UK BA 2003/2004, 2005/2006, prvý zápas za ženy 18.1.2004, Majster SR ženy (10.titul), Majster juniorky, Majster kadetky
VO ŠOG Nitra 2004/2005 Nitra
VTC Pezinok 2006 – 2011
VŠK Paneurópa BA 2011/2012, 2014/2015
VK Slávia EU BA 2012/2013
HIT Trnava 2015 – 2018
Strabag VC Bilíkova Pezinok 2019/2020

Volejbalové úspechy:
ČSP 1. miesto 2003/2004
Slovenský pohár 1. miesto (2003/2004, 2012/2013)
Extraliga 1. miesto (2003/2004, 2012/2013), 3. miesto (2006/2007, 2010/2011)
MSR juniorky 1. miesto 2003/2004, 2004/2005 ŠOG NR, 2005/2006
MSR kadetky 1. miesto 2003/2004
Reprezentácia SR juniorská, ME do 20 rokov – 9. miesto

Aby ste trochu Aďu spoznali, tak sme ju trochu vyspovedali…

Ak to nie je tajomstvo, kto ťa z nášho klubu a ako presvedčil k návratu pod vysokú sieť?

Zavolal mi tréner Michal, či by som si to vôbec vedela predstaviť a nešla na mesiac pomôcť, kým sa Bruna nedá dohromady po zranení. Po Michalovi mi volal aj tréner Igor, keďže ma trénoval ešte v Paneurópe, tak sa aj poznáme. Aj keď som trochu váhala, keďže som rok nehrala kvôli protipandemickým opatreniam. No nakoniec som si povedala, prečo nie, ale to len vďaka podpore doma, že mi to umožnia popri dvoch deťoch :-D.

Akú dlhú dobu si bola bez volejbalu? A udržiavala si sa ako-tak v kondícii aj mimo volejbalových tréningov?

No ako som už spomínala, tak je tomu rok od posledného extraligového zápasu, keď sa mala začínať play-offová časť. Samozrejme, sme športová rodina, takže športujeme stále. Som ten typ, že mi pohyb chýba, takže beh, v lete beach a cvičenie doma alebo v posilke, pokiaľ je otvorená.

Aký bol návrat k tréningom pri dvoch deťoch? Či už po športovej alebo aj organizačnej stránke.

Organizačne v pohode, pretože učím na univerzite a teda časovo sa to dá stíhať. Práca ma počká aj večer :-D. A pomáha mi svokra a manžel Dušan, aby som to stíhala. Po športovej stránke bol prvý týždeň taký zvláštny, ale každým tréningom je to lepšie (si myslím). Ale samozrejme za to vďačím aj babám.

Popri výchove detí si stíhala sledovať volejbal? Poznala si niektoré naše dievčatá ešte pred vstupom do šatne?

No samozrejme, stále som sledovala výsledky a aj online prenosy. No keďže som už staršia :-D, tak tieto baby v mojej najaktívnejšej časti kariére ešte nehrali alebo len začínali. Jedine s Dášou som už hrávala v Trnave.

Prišla si do družstva v polovici sezóny. Ako ťa prijali baby v šatni?

Veľmi milo som prekvapená z družstva. Vládne tu taká pohoda. Aj je tu sranda, aj sa maká na tréningoch, čo je myslím, že veľmi dobrá kombinácia.

Blokárke Raquel si odobrala „titul“ najstaršej hráčky. Začali ťa už baby aj nazývať mamou, nebodaj grandmamou? A ako vnímaš ty tie mladé hráčky?

No zatiaľ som nič také nepostrehla, možno to ešte len príde alebo si to len myslia :-D. Mladé pre mňa sú v podstate skoro všetky. Ako som spomínala, musím ich pochváliť ako makajú na tréningoch, čo sa potom ľahšie pretavuje aj do zápasov a je na čom „stavať v budúcnosti“.

Počas svojej dlhoročnej volejbalovej kariére si spoznala mnoho trénerov. Spomínaš si na svojho prvého? A kto sa ti najviac vryl do pamäti, na koho najviac spomínaš?

Samozrejme, pamätám si úplne všetkých. Prvou bola moja trénerka Lampartová, pri nej som dostávala volejbalové základy, to bolo ešte v mojom domovskom klube v Starej Ľubovni. Nahrávačské základy som dostávala v Dolnom Kubíne pri trénerke Soni Sakálošovej. A mohla by som takto pokračovať s každým trénerom, pretože každý tréner mi niečo dal.

Ako sa ti pozdáva trénersky tandem Matušov – Prieložný?

Ja ich oboch poznám. Michal bol druhý tréner popri Martinovi Hančíkovi, keď som tu bola v sezóne 2012/2013 a Igor ma trénoval v Paneurópe. Aj na základe toho, že sú tu práve oni, tak som tu. Myslím, že Mišo je ešte mladý, ambiciózny tréner, ktorý chce ešte toho veľa dokázať a Igor vnáša do družstva svoje dlhoročné skúsenosti, takže si myslím, že je to dobrá kombinácia, ktorá môže priniesť úspechy.

Aďa, ďakujeme za rozhovor a prajeme ešte veľa krásnych chvíľ s našimi kinderčatami, či už na tréningoch alebo na zápasoch.

Autor: Dušan
Foto: archív Andrey Snopkovej, RED line Photo, SVF