Naše ohnivká v mládežníckych reprezentáciách

V týchto pohnutých korona časoch fungovali mládežnícke reprezentačné družstvá, keďže ich čakali štarty na juniorských ME U19 (Zenica, Bosna a Hercegovina, 22.08.-30.08.2020) a kadetských ME U17 (Podgorica, Čierna Hora, 01.10.-09.10.2020). Mali sme tam aj my naše ohnivká a tak sme ich po návrate z ME vyspovedali. Juniorských ME sa zúčastnila smečiarka Alexandra Fričová, dievčatá si vybojovali 8. miesto.
V príprave na ME U17 sme mali štyri dievčatá. Tréner M. Maličký si do Nitry pozýval ešte smečiarky Kláru Bobáňovú a Rebeccu Smutnú, tie sa nakoniec do nominácie na finálový turnaj ME nedostali. Ale veríme, že aj oni svojim pričinením pomohli, aby ostatné dievčatá boli na ME perfektne pripravené. Na ME sa dostala Alexandra Fričová a univerzálka Radka Hašková, ktorá k nám prestúpila zo Stropkova v roku 2019.
Kadetky si vybojovali 8. priečku, hneď za európskou špičkou. Kapitánka Alexandra Fričová prispela 84 bodmi a Radka Hašková 46 bodmi.

Trochu štatistiky od trénera RD U17 Mareka Maličkého: “Začali sme 16.8.2020 kondičnou prípravou, kde sme doobeda striedali fitko s atletikou a poobede kondícia s loptami a technika HČJ. Celkovo sme absolvovali 51 tréningových jednotiek, z toho 4x atletika 17x fit, zvyšok hala, ďalej 22 hod regenerácie. Odohrali sme 6 prípravných zápasov s extraligovými klubmi, 3 riadne extraligové zápasy a na samotných ME 7 zápasov. V príprave sme vyhrali zo šiestich PZ s Brusnom 3:2, s Trnavou 4:1, s Novým Mestom 3:1 a dodatkový set prehra 1:0, prehrali sme dvakrát s UKF Nitra 4:0 a 3:0 a so Sláviou 3:0. V riadnych extraligových zápasoch sme prehrali prvý zápas s UKF Nitra 3:2, následne výhra 3:2 v Novom Meste a výhra v Brusne 3:0, takže na ME sme odišli veľmi dobre herne pripravený, z deviatich zápasov 4 prehry a 5 víťazstiev.”

Na ME mal náš klub dve hráčky, v príprave si zapojil ďalšie dve. Vieš zopár vetami zhodnotiť účinkovanie týchto dievčat v RD?
Čo sa týka dievčat, od prvého po posledný tréning každá pracovala na hranici svojich možností a odovzdala pre družstvo maximum. Verím, že takýto prístup im ostane a budú sa posúvať aj naďalej 🙂 Celá táto príprava + samotné ME im dalo veľa skúseností, ktoré zúročia vo svojej volejbalovej kariére.

Post: Univerzálka

Ročník nar.: 2004

Materský klub: MVK Stropkov

Smeč. dosah: 293 cm

Blok. dosah: 273 cm

Počet bodov na ME: 46

Radka, vieš si ešte spomenúť ako si zareagovala, alebo aké pocity tebou prešli, keď si dostala pozvánku do reprezentácie?
Samozrejme, že som bola veľmi šťastná, že si vybrali práve mňa.

V spoločnej príprave družstva na ME ste boli dlho spolu. Ako si zvládala dlhé odlúčenie od rodiny.
Odlúčenie od rodiny som zvládala vďaka telefonátom a internetu, aj keď mi veľmi chýbala.

A ako v tíme, nedošlo k ponorkovej chorobe?
Čo sa týka ponorky, tak ku koncu už aj bola, čo si myslím, zistili viaceré dievčatá. Bola som aj rada, že už ideme domov, aj keď teraz mi zase chýbajú.

Ako prebiehala príprava na ME? Aké boli TJ, dali vám zabrať?
Začiatočné zrazy boli určite náročnejšie, pretože sme na nich naberali viac kondičku, ale tie ďalšie už boli skôr herné, no a tie už sa dali zvládať v pohode.

V príprave ste zmákli aj zopár PZ, dokonca aj zopár zápasov z extraligy. Ktorý zápas ti z tvojho pohľadu vyšiel a ktorý ani moc nie.
Z môjho pohľadu mi celkom vyšiel zápas proti Brusnu a Nitre, no a nevyšiel mi zápas proti Novému Mestu.

Vieš trochu priblížiť atmosféru ME v Podgorici?
Vzhľadom k pandemickej situácii vo svete, keďže boli zakázaní diváci, sme si aj tak s babami vytvorili super atmosféru. Všetko bolo veľmi dobre zorganizované a perfektne sa o nás postarali.

Stálo to za to? Všetka tá námaha, hodiny a hodiny trénovania, odlúčenie od rodiny, priateľov.
Určite to stálo za to, veď na ME sa nedostaneme len tak. A bola to pre mňa veľká pocta a zážitok na celý život.

Mala si počas tohto obdobia chvíle, keď si toho mala plné zuby a chcela to zabaliť? Ak áno, ako si sa s tým vysporiadala?
Určite som také chvíle mala, ale povzniesla som sa nad ne a išla makať ďalej. Pretože skončiť, keď sa mi nedarí je jednoduché, ale pokračovať a dosiahnuť to, na čom vám záleží je zložitejšie, ale stojí to za to.

Aký odkaz by si chcela odovzdať nasledujúcim generáciám volejbalistiek, prípadne začínajúcim dievčatám?
Mladším generáciám by som chcela odkázať, že šport je veľmi dôležitý, robí človeka silnejším a disciplinovanejším. Ja sama som prešla z plávania k volejbalu, pričom plávanie doteraz milujem, ale volejbal to je moja srdcovka, aj vzhľadom k tomu, že som si pri ňom našla veľa skvelých priateľov.

Post: Smečiarka

Ročník nar.: 2004

Materský klub: VK Slávia UK Bratislava

Smeč. dosah: 295 cm

Blok. dosah: 274 cm

Počet bodov na ME: 84

Kapitánka kadetskej reprezentácie Alexandra Fričová

Vieš si ešte spomenúť ako si zareagovala, alebo aké pocity tebou prešli, keď si dostala pozvánku do staršej, juniorskej reprezentácie?
V prvom momente som bola prekvapená. Nečakala som to, pretože v minulosti som sa zúčastnila len jedného zrazu so staršou kategóriou. Oznámil mi to pán Marek Rojko, keď sme sa s mojou partáčkou Paulínkou práve pripravovali na sériu beachových turnajov. Leto som mala naplánované trošku inak, ale toto bola neopakovateľná príležitosť ako získať veľa nových skúseností a nezabudnuteľných zážitkov.

Pravdepodobne si vedela do čoho ideš, lebo doma ste si tým prešli, keď staršia sestra Karolína chodila z jednej repre na druhú. Ale aj tak sa spýtam, ako si zvládala odlúčenie od rodiny?
Áno, jasné, že sme sa o prípravách a samotných turnajoch doma rozprávali a mohla som tušiť do čoho idem. Avšak každý tím a každý turnaj môže priniesť niečo nové. Špeciálne v týchto korona časoch.

K tomu sťažená situácia okolo pandémii, takže rodičia moc nechodili podporovať na akcie.
Áno, v rámci opatrení sme boli niekoľkokrát testované. Domov som chodila častejšie ako som očakávala, takže sme neboli tak dlho od seba. Čo som však cítila, bolo, že mi chýbali na zápasoch. Predsa len, rodičia nás chodia podporovať všade, kam nás volejbal zavedie a vždy je ich aj počuť. Teraz nemohli prísť skoro ani na jeden zápas a hlavne na ten finálový turnaj. Chýbali nám a dúfam, že sa situácia čoskoro zlepší a zápasy budú môcť sledovať z tribúny.

Vekom si kadetka, no dostala si sa aj do juniorského družstva. Ako tam bolo? Čo tréneri, dievčatá?
Zo začiatku som mala trochu rešpekt. S babami som sa veľmi nepoznala, ale našťastie som tam z mladšej repre nebola sama (smečiarka Valentová, liberka Justhová) a tak som to v kolektíve mala o niečo jednoduchšie. Nakoniec som zistila, že som strach vôbec nemusela mať a baby ma prijali bez problémov. Aspoň si to ja myslím (smiech). Kolektív sme teda bol dobrý, na hotelových izbách a voľnočasových kávičkách sme sa vedeli vždy zabaviť. Čo bolo najviac odlišné od mladšej repre, boli asi menej prísne pravidlá. Možno to bolo tým, že sme sa mali správať staršie a zodpovednejšie.

Ako tréningové procesy v oboch vekových kategóriách, vieš ich porovnať?
Tréningy zo začiatkov neviem porovnať, pretože som po juniorských ME dostala krátke voľno, ale v príprave na ME U19 sme mali viac kondičky a posilky. Rozdiel bol aj v tom, že v staršej repre sa nespoliehalo na moje výkony, tak ako v mladšej. Tam sa predpokladalo, že budem oporou tímu a v staršej túto rolu prebrali iné dievčatá. A tréneri? Každý má svoje špecifiká a obaja hlavní tréneri priniesli do tréningov niečo nové a niečo svoje. Obaja nám dali jasne pocítiť, keď sme spravili niečo nesprávne, ale vedeli nás aj pochváliť.

Tvoja prvá účasť na ME a hneď v staršej juniorskej kategórii. Aké pocity si mala a ako hodnotíš tvoje účinkovanie na ME U19?
Ako som už spomenula vyššie, baby ma veľmi dobre prijali a v podstate som ani nevedela, že som bola medzi staršími. Našťastie som dostala príležitosť odohrať väčšinu zápasov v základe a tak nabrať veľa vzácnych skúseností. Turnaj som si veľmi užila, snažila som sa dať do toho všetko, no nie vždy to vyšlo podľa mojich predstáv a stále je čo zlepšovať. Turnaj však hodnotím kladne aj keď sme mohli bojovať o vyššie priečky.

Po ME U19 si hneď preskočila do spoločnej prípravy kadetského družstva?
Od trénera kadetiek Mareka Maličkého sme po turnaji dostali týždeň voľna. Pravdepodobne sme sa najväčším zabijakom, čo sa tréningov týka, vyhli. A počas prípravy sme mali takmer stále halu a tá bola doplnená fitkom, ktorého bolo menej v porovnaní s tou staršou repre.

V príprave ste zmákli aj zopár PZ, dokonca aj zopár zápasov z extraligy. Ktorý zápas ti z tvojho pohľadu vyšiel a ktorý ani moc nie.
Všetky zápasy sme ako tím hrali veľmi dobre a náš výkon stále gradoval. Je ťažké hodnotiť samu seba ale ideálny výkon, najmä na útoku, som nepodala proti UKF Nitre. Na druhej strane z môjho pohľadu mi najviac vyšli tie posledné dva, proti Novému Mestu a Brusnu.

V priebehu dvoch mesiacov si sa zúčastnila ďalších ME, tentokrát už v tvojej vekovej kategórii. Ako bolo na ME U17 v Podgorici?
Prvé tri zápasy sme hrali veľmi dobrý volejbal a mali sme turnaj dobre rozbehnutý. Dokonca sme s favorizovanými Taliankami takmer zápas dotiahli do tiebreaku. Potom sa nám už toľko nedarilo a v skupine sa nám už nepodarilo vyhrať zápas. Podarilo sa nám ale postúpiť zo skupiny a hrať o účasť na MS. Zápas, ktorý by nás tam dostal, sme žiaľ po veľmi ťažkom boji prehrali a nakoniec sme bojovali o 7. miesto. Možno sme nemali v poslednom zápase už dostatok síl a ani šťastie, a aj ten sme nakoniec prehrali. Pred ME som dúfala, že môžeme dosiahnuť lepší výsledok. Ale aj toto nám dalo veľa skúsenosti a verím, že sme sazo svojich chýb poučili a ďalej budeme pracovať na sebe, aby sme boli len a len lepšie.

V RD U17 si bola kapitánka. Čo všetko obnáša táto funkcia? Mala si dosť práce?
Asi nič špeciálne. Tréneri nás brali rovnocenne a nerobili ani v úlohách žiadne rozdiely. Akurát som zisťovala nejaké potrebné informácie pre tím, ktoré mi tréner zdelil a chodila som losovať o podanie.

Mala si počas tohto obdobia chvíle, keď si toho mala plné zuby a chcela to zabaliť? Ak áno, ako si sa s tým vysporiadala?
Áno, našli sa aj také dni. Či to boli nejaké nezhody alebo či sa mi nechcelo ísť niekedy na tréning, tak som sa zakusla a povedala som si prečo som tu a o čo bojujem. Počas takých dní mi pomohla aj rodina, niekedy stačilo zavolať rodičom a sestre a cítila som sa o niečo lepšie.

Stálo to za to? Všetka tá námaha, hodiny a hodiny trénovania, odlúčenie od rodiny, priateľov.
Samozrejme, že to stálo za to. Nie každý deň máte možnosť byť na ME.

Aký odkaz by si chcela odovzdať nasledujúcim generáciám volejbalistiek, prípadne začínajúcim dievčatám.
Trénujte, makajte a aj keď máte zlý deň, tak sa nevzdávajte a vždy dávajte do tréningu a zápasu maximum, tak aby ste si potom nemali čo vyčítať.

Trénerovi a dievčatám ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov nielen vo volejbalovej kariére, ale aj v osobnom živote.

Foto: CEV/SVF