V mladosti sa venovala plávaniu, tenisu a gymnastike. Nakoniec jej ale najviac učaroval volejbal, a to aj vďaka mamine, ktorá ju pravidelne brávala na amatérske mixové turnaje. Následne prišiel prestup do športovej triedy na II. stupni základnej školy. Z Prievidze sa aj zásluhou trénera COP Trenčín Ivana Hiadlovského (chlapčenská zložka) a jeho testovaní dostala do povedomia trénerov mládežníckych reprezentačných výberov. V tomto prievidzkom období pôsobila ešte na smečiarskom poste. Prišiel prestup do Nitry a dvojročná etapa hráčskeho rozvoja v centre olympijskej prípravy. Ešte počas štúdia na strednej škole prestúpila na športové gymnázium Ostredková v Bratislave s cieľom ďalšieho športového rozvoja v Slávii. Po úspešnej maturite začala študovať na Ekonomickej univerzite Bratislava. Po úspešnom prvom ročníku na univerzite prišla ponuka z Rakúska. Možnosť prijala avšak pod podmienkou pokračovania v štúdiu v dennej forme (externá forma štúdia jej odboru nebola možná), čo v praxi znamenalo dennodenné cestovanie na trase Bratislava – Viedeň a späť. Bakalárske štúdium nakoniec úspešne ukončila počas dvojročného pôsobenia v rakúskom Post Sokol Schwechat. Ďalším krokom v kariére bol prestup do VK Agel Prostějov, účastníka ligy majstrov – najvyššej klubovej súťaže v Európe. V štúdiu na Ekonomickej univerzite pokračovala a úspešne dokončila inžinierske štúdium tento krát v externej forme. Momentálne začína svoju piatu legionársku sezónu, ale zároveň prvú ako úplná profesionálka bez študijných záväzkov. Celkovo má na konte šesť majstrovských titulov. So Sláviou, Schwechatom a Prostějovom získala v každom klube totožne po dva tituly.
-
- Životné krédo
Ži a nechaj žiť - Rok narodenia a telesná výška
1993, 184 cm - Bývalí tréneri
Mária Galučšáková, Štefan Mrázik, Silvia Mečiarová, Marek Henček, Eva Bródyová, Karol Lukáč, Martin Hančík, Zuzana Tlstovičová - Individuálne ocenenie
Najlepšia blokárka v kadetskej kategórii 2012, Najužitočnejšia juniorka (MVP) 2013, TOP Scorer (MVP) v súťaži do 21 rokov v Rakúsku – 2014, Majsterka Slovenska v beachvolejbale 2016 s Ľubicou Šipošovou - Predchádzajúce pôsobiská
VKŽ Prievidza, COP Nitra, Slávia EU Bratislava, SVS Post Schwechat Wien, VK Agel Prostějov
- Životné krédo
Spomínaš si na začiatky volejbalu v Prievidzi?
Mám to priamo pred očami, akoby to bolo včera. V Prievidzi bola v tej dobe ešte špeciálna trieda zameraná len na volejbal, čiže sme si prešli tento šport od úplných základov. Mali sme tréningy ráno aj poobede, cez víkendy sme chodili na zápasy častokrát v sprievode našich rodičov, zúčastňovali sme sa športových výletov v Taliansku… Vtedy by som si ani len nepomyslela, že sa tým raz budem živiť. V Prievidzi sme boli skvelá partia spolužiakov a zároveň spoluhráčok, s ktorými mám vybudované priateľstvo na celý život. Vo VKŽ Prievidza som dokonca odohrala niekoľko sezón aj so svojou sestrou Jankou, ktorá sa tomuto športu tiež chvíľu venovala, ale nakoniec uprednostnila štúdium.
Koľko si mala rokov, keď si prestúpila do COP Nitra? Je jednoduché učiniť takéto rozhodnutie pre mladé dievča, keď má odísť z rodného mesta od rodiny, kamarátstiev a sociálnych väzieb kvôli lepším možnostiam športového napredovania?
Môj prvý pokus odísť do Nitry bol v 8. triede na základnej škole. Mala som tam nastúpiť ako deviatačka, ale na poslednú chvíľu som si to rozmyslela. Chcela som si v pokoji dokončiť základnú školu a patrične sa aj rozlúčiť s Prievidzou, ktorá mi vlastne otvorila brány volejbalu. Rozhodnutie to nebolo jednoduché, lebo som doma nechala rodinu aj kamarátov ale teraz viem, že to stálo za to.
Najkrajšie zážitky z pôsobenia v Nitre?
Prvý zápas v ženskej extralige, prvé medzinárodné zápasy s reprezentáciou, prvá veľká láska. Bolo tam toho viac. Určite však nezabudnem na trénera Mareka Henčeka a taktiež na skvelé spoluhráčky, s ktorými sa na našich príbehoch z Nitry bavíme dodnes.
Momentálne si zaslúžene hráčkou ženskej reprezentácie. V minulosti si úspešne reprezentovala aj na mládežníckej scéne v silnom generačnom ročníku. Čo považuješ za najväčší úspech? Kto viedol dané výbery a na čo si najviac z tohto obdobia spomínaš? Stretávaš sa ešte so spoluhráčkami z RD?
Ťažko hodnotiť, ktorý úspech z nášho generačného ročníka bol najväčší. Výsledkovo by som asi vyzdvihla 4. miesto z Majstrovstiev Európy s trénerom Marekom Henčekom. Nechýbalo nám veľa a cez Srbky sme sa takmer prebojovali do finále a mohli získať istú medailu pre Slovensko. Žiaľ, to sa nepodarilo a v zápase o 3. miesto proti Taliankam sme podľahli a nezískalo ani bronz. Nikdy by sme sa však na tento šampionát nedostali, keby sme na úplne prvej kvalifikácii na Majstrovstvá Európy nezdolali favorizované domáce Turecko v zápase o všetko 3:0. To nám zabezpečilo priamy postup na šampionát a zahájilo úspešnú éru našej generácie. Hlavnými trénermi boli Marek Henček a Marek Rojko, pri ktorých sa postupne vystriedalo viacero asistentov. Silné zážitky mám z každého šampionátu, ale najradšej spomínam na dievčatá, s ktorými sme trávili celé letné prázdniny, či Silvester počas reprezentačných sústredení. Vždy sme si to dokázali užiť a spolu sa super zabaviť. Súčasný seniorský káder je zložený z mnohých hráčok z mojej generácie, čiže sme si opäť od mája zaspomínali na staré časy :D.
Po tvojom prestupe z COP Nitra do Slávie si bola priamo zaradená do A-družstva žien, stala si sa hneď hráčkou základnej zostavy?
Bol to trošku dlhší proces. Trénerka Zuzana Tlstovičová mala vo svojej základnej zostave Simonu Kóšovú a Moniku Rákošovú a ja som dostávala šancu len sporadicky. Do základu som sa dostala až v štvrťfinále slovenskej ligy, čiže prakticky na konci sezóny. Svoje miesto som si už udržala. Podobne to bolo v ďalšej sezóne po príchode trénera Martina Hančíka. Svoje miesto som si musela opäť vybojovať, i keď to bolo už trošku skôr.
Kto z tvojho okolia počas pôsobenia v Slávii ťa najviac ovplyvnil? Na spomienky s ktorou osobou nikdy nezabudneš?
Myslím si, že tri roky v Slávii mi dali veľa. Či už to bola trénerka Tlstovičová, ktorá nám vysvetľovala techniku a cvičenia tým, že sa zapájala do hry ako hráčka alebo tréner Hančík ml., ktorý k tomu vždy pridal ešte nejakú vtipnú poznámku. V Slávii sme boli skvelá partia báb a s každým bola sranda. Určite nikdy nezabudnem na zážitky s Tonkou Golitkovou a Dianou Mitrengovou, s ktorými som sa stretávala aj mimo hracej plochy 😀
Malo družstvo svoju rutinu pred zápasom? Ako to je v súčasnosti a ako to je s tebou a prípravou na zápas?
Moja príprava na zápas začína kvalitnou kávou a kvalitnou hudbou, ktorou sa nabudzujem na každý zápas. Tento rituál mám už niekoľko rokov. V podstate som s ním začala v Slávii, kde som kávu začala piť.
Nie je to tvoja prvá sezóna v zahraničí, ako s odstupom času vnímaš svoje pôsobenie v Slávii?
Do Slávie som prišla ešte ako kadetka hrajúca za ženské družstvo, čo bolo pre mňa vtedy neuveriteľným úspechom. Popri starších hráčkach som sa mohla niečo priučiť, chyba na ihrisku nebol problém, s tým sa počítalo. V súčasnosti keď hrám v zahraničí, som braná ako legionárka a zároveň hráčka, ktorá musí v kľúčových momentoch družstvo potiahnuť a neurobiť chybu. Z tohto pohľadu bolo pôsobenie v Slávii trochu uvoľnenejšie, no zároveň mi dalo skvelý základ pre budúcnosť, pretože som si v ňom musela svoje miesto na ihrisku získať úplne od nuly.
Porovnaj kvalitu líg v ktorých si pôsobila, kde vidíš najväčšie rozdiely a kde zasa najmenšie.
V krajinách, v ktorých som hrala nie je volejbal veľmi populárny. V Rakúsku chodili na naše zápasy len rodičia, volejbal sa vôbec nepropagoval. Na Slovensku a v Česku to je o trošku lepšie s návštevnosťou, hlavne vo finálových sériách. Mnohých návštevníkov prilákajú aj zápasy Ligy Majstrov v Prostějove, ale na bežné zápasy ich tak moc nie je. Samozrejme najväčší tlak na výsledky je tiež v Prostějove. Vyhrať titul a urobiť si dobré meno v Lige majstrov je tu prioritou. Z toho pramení aj trošku odlišná príprava na zápasy s akou sa stretávam aj v reprezentácii. V Prostějove a v reprezentácii sa venujeme detailnejšiemu rozboru hráčok, postaveniam, prioritám v zápase, taktike servisu. Prípravy zaberú niekedy aj viac dní. Samozrejme zložitosť a dĺžka prípravy sa odvíja od súperov. Na Slovensku a v Rakúsku som nebola zvyknutá na takéto dlhé prípravy. Dlhšie som na však Slovenku už nehrala, tak veci sa mohli zmeniť.
V súťažnom ročníku 2016/17 ste vo finálovej sérii o majstra ČR nedominovali, tak ako to bolo v minulosti pre Prostějov zvykom. Olomouc chcel dosiahnuť na vrchol a získať majstra, no nakoniec sa to opäť podarilo Vám. Bola táto finálová séria niečím výnimočná, resp. špecifická?
Minuloročný titul sa získaval veľmi ťažko. Počas sezóny nám zmenili trénera, odišli niektoré hráčky, niektoré hráčky sa zranili a ligu sme dohrávali len s jednou možnou výmenou na poste nahrávačky, inak sme mali v kádri len kadetky a juniorky, keby sa niekto ešte zranil. O víťazovi sa rozhodovalo v úplne poslednom zápase a v úplne poslednom piatom sete. O to bola finálová séria so zlatom na našich hrudiach sladšia.
Do nového ročníka vstupuje nováčik Dukla Liberec, ktorý podľa dostupných informácii poskladal vcelku solídne družstvo. Prestúpila do neho aj naša minuloročná smečiarka z majstrovského družstva Lucka Mikšíková a taktiež bývala hráčka Romana Krišková po návrate z USA. Okrem toho v družstve Liberca figurujú aj ďalšie legionárky. V družstve KP Brno okrem príchodu našej Nikoly Pištělákovej a príchodu ďalšej slovensky nahrávačky Ivany Zburovej došlo taktiež k výraznému posilneniu kádra Brazílčankou a Slovinkou. Ako hodnotíš situáciu pred nadchádzajúcou sezónou? Bude o špicu bojovať viacero družstiev?
Myslím si, že to môže zaujímavá sezóna. Uvidíme ako zapracuje chémia v jednotlivých družstvách a ako vyladia svoju formu na kľúčové momenty. Každopádne sa teším, že sa budem môcť stretávať so slovenskými hráčkami na českých palubovkách.
Koľko máte legionárok v družstve, a koľko ich môže v českej lige byť v jednom momente na ihrisku?
Česká liga nemá žiadne obmedzenia čo sa týka počtu legionárov na ihrisku. V našom družstve máme momentálne 4 legionárky vrátane mňa. Nie som si vedomá, že by sa chystali nejaké zmeny.
Aký máte žreb v predkole Ligy majstrov a aké máte stanovené ciele pre danú súťaž?
Prvotný plán bol zabojovať v kvalifikácii o postup do Ligy majstrov. Do súťaže sa neprihlásili družstvá z Azerbajdžanu či Nemecka a tým naše družstvo získalo na základe bodového ratingu krajín priamy postup do Ligy majstrov. Vieme, že v tejto fáze Ligy majstrov už budú len TOP družstvá, a preto hlavným cieľom bude hrať čo najatraktívnejší volejbal pre našich fanúšikov bez nejakého väčšieho tlaku.
Vo volejbalových kuloároch sa povráva, že družstvo Prostějova zatiaľ nemá vyriešenú otázku hlavného trénera. Môžeš nám k tejto situácii podať nejakú informáciu?
Otázka hlavného trénera sa riešila už na konci minulej sezóny, kde prichádzali do úvahy viaceré varianty. Najhorúcejším kandidátom bol opäť tréner Miroslav Čada. Ten ponuku nakoniec prijal a spolu s asistentom Ľubomírom Petrášom budú tvoriť túto sezónu opäť zohranú dvojicu.
Volejbalu si obetovala veľa času. Neľutuješ?
Často sa pýtam samej seba, čo by som robila keby nehrám volejbal. Pri mojej hyperaktivite by som určite nesedela doma ale som rada, že som si vybrala volejbal. Vďaka nemu som si veľa precestovala, získala nové zážitky a kamarátov. Zároveň mi dal základ pre plážový volejbal, ktorému sa v lete venujem vo voľnom čase.
Aké je skĺbiť volejbal so štúdium na vysokej škole? Ktoré obdobie bolo najťažšie?
Prvý rok na vysokej škole som strávila v Slávii, čiže zvládať školu nebol problém. Mohla som sa zúčastňovať každej vyučovacej hodiny. Problém bol však, keď som chcela odísť do zahraničia. Vzhľadom k tomu, že externá forma môjho odboru nebola možná ale ja som mala ambície školu dokončiť aj z Viedne, cestovala som skoro každý deň trasu Bratislava – Viedeň. Po úspešnom zvládnutí bakalárskeho stupňa som sa rozhodovala, či ukončiť štúdium alebo v ňom pokračovať. Ponuka z Prostějova bola perfektnou možnosťou, ako sa pokúsiť dokončiť inžinierske štúdium a zároveň hrať volejbal na vysokej úrovni. Ekonomická univerzita však neposkytuje možnosť zostaviť si svoj vlastný rozvrh a mňa klub uvoľňoval len na jeden deň v týždni. Preto som si musela naplánovať celý semester, obehnúť všetkých učiteľov, zistiť podmienky na splnenie predmetu a zosúladiť to s našimi zápasmi. Do školy som išla aj keď sme prišli o 6 ráno z výjazdu z Ligy majstrov, aby som na 9:15 už bola v Bratislave a splnila si povinnú dochádzku. Využívala som každé voľno čo nám v Prostějove dali, aby som sedela v škole a dokončila ju. Po dvoch rokoch som úspešne dokončila štúdium a získala titul inžiniera v odbore Ekonomická teória a ekonomická žurnalistika na Národohospodarskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. Záverečnú skúšku som absolvovala počas trvania júnového seniorského reprezentačného zrazu a za úspešné zvládnutia celého štúdia vďačím hlavne prístupu všetkých z Ekonomickej univerzity.
Zvykla si si na život v Čechách? I keď sme spoločne s Čechmi dlhé roky žili v jednote, je cítiť v rozdiel v mentalite tohto národa?
V Česku sa cítim ako doma. Asi aj preto, že tu každému rozumiem a všetci sú ku mne milí. Hlavne keď poviem, že som zo Slovenska, tak staršie generácie začnú rozprávať o svojej rodine, ktorú na Slovensku majú. Nemyslím si, že sú iná mentalita, práve naopak. Sú nám dosť podobní.
Aký bude ďalší krok v športovej kariére? Nelákajú ťa silnejšie volejbalové ligy, resp. exotickejšie destinácie?
Po skončení školy som si chcela skúsiť jeden rok čisto profesionálnej kariéry. Vzhľadom ku kvalitám klubu som videla Prostějov, ako najlepšiu možnú variantu. Uvidím aké ponuky prídu po tejto sezóne, ale určite by som sa rada ešte volejbalovo posunula a hrala v kvalitnej lige s výbornou diváckou kulisou.
Čo považuješ za najväčší športový úspech?
Všetky úspechy, ktoré som dosiahla si cením rovnako. Či už to boli výborné umiestnenia na MS či ME v mládežníckych kategóriách, alebo získané tituly v troch krajinách. Na čo však veľmi rada spomínam, bol zlatý hetrik v Slávii, kedy sa nám podarilo získať zlato v kadetkách, juniorkách aj v ženách a zároveň som dostala ocenenie najlepšia blokárka kadetskej ligy.
Aký odkaz máš pre mladé volejbalistky, pre nasledujúcu vyrastajúcu generáciu?
Verím, že každá má svoj sen a cieľ, ktorý chce dosiahnuť a v žiadnom prípade by sa oň nemali obrať. Treba na sebe stále a poctivo makať, výsledok sa určite dostaví.
Chceš ukončiť svoju kariéru v zahraničí alebo plánuješ odohrať svoju poslednú (posledné) sezóny na Slovensku?
Zatiaľ som o ukončení svojej kariéry nepremýšľala ale viem si predstaviť, že by som sa vrátilo na Slovensko a užila si posledné roky svojej kariéry tam, kde som začínala.
Nina ďakujeme za rozhovor a držíme palce